Človek zaujímajúci sa o veci verejné mal šancu stráviť v krátkom čase už druhú bezsennú noc sledovaním aktuálnych udalostí a zmierovaním sa s realitou, ktorá je celkom iná, než očakávania.
Výsledok slovenských volieb a britské „nie“ Európskej únii sú síce dve odlišné a inak motivované rozhodnutia, no majú niečo spoločné. Rozhodovali v nich viac emócie než racionálne argumenty.
Psychoanalytik Carl Gustav Jung svojho času povedal, že budúcnosť určujú archetypy. Teda hlbšie štruktúry našej psychiky, ktoré nepodliehajú imperatívu ušľachtilosti či solidarity.
Ale aj tieto pohnútky sú ľudské a treba ich rešpektovať. Inak si vynútia pozornosť samy. Preto vývoj nikdy nemôže byť lineárny a nemôžeme si naplánovať, že do roka a do dňa bude v Európe všeobecný mier a blahobyt – hoci by s týmto cieľom väčšina súhlasila.
V britskom „nie“ sa skrýva viac nesúhlasov. S vládou, s Úniou a jej politikmi, a tiež možno s tým, ako sa do konzervatívnej Británie prebúralo cez lamanšský tunel priveľa Európy, najmä tej východnej. Keď človek počúva a sleduje krajanov cestujúcich lietadlom do Londýna, či späť, tak sa ani nemožno čudovať.
Na druhej strane ktovie, ako by voličskými náladami Čechov a Slovákov zamávali divoké britské oslavy a rozlúčky so slobodou v našich krčmách.
