Autor je pedagóg a spisovateľ
Horúčavy nás prepadli a my sme doma na terase spomínali na časy, keď v lete aj týždeň v kuse pršalo, a nie ráno, ale o druhej popoludní bolo 20 stupňov. Človek si tak rád idealizuje minulosť.
Napríklad v obľube máme idealizovať si osvietených panovníkov. Matej Korvín či Mária Terézia sú pre nás vzorom panovníckej múdrosti, pretože – podľa povestí šírených dejepisármi na druhom stupni základných škôl – to boli dobráci, ktorým záležalo na ľudskosti k poddaným, cti a spravodlivom chode celej ríše. Že sa za ich čias váľali po priekopách hlavy porazených bojovníkov, je nepodstatná drobnosť.
Idealizácia sa však týka aj čias, ktoré nie sú také vzdialené. Socialistická korupcia nám pripadá dnes ako nevinná hra, veď v nemocnici ste si za fľašu koňaku vybavili totálnu endoprotézu.
Aj to počasie bolo za socíku lepšie, lebo v tom čase k nám zlí kapitalisti ešte globálne otepľovanie nedovážali. A dokonca na nás nedoliehala ani trauma z nadprodukcie, veď medzi žihľavovým a brezovým šampónom taký veľký rozdiel nebol.
Nostalgiománia je dnes dobrý obchodný artikel, stačí prebaliť nejaké keksíky a už je okolo toho svätojánska marketingová tancovačka. To sme jedávali v pionierskom tábore.
