Eva Borušovičová, scenáristka a režisérka.
O mar zabrzdil, vystúpil a otvoril motor. Na chvíľu zmizol v kúdole dymu, ktorý sa z neho vyvalil.
Momentík, povedal nám do auta a začal sa obzerať po okolí.
Nerieeeeeeeš, hlavne nerieš. A neponáhľaj sa. To bola dobrá rada, ktorú som dostala pred príchodom do západoafrickej Gambie. Tak som teda neriešila. Sedela som v taxíku, ktorý mal svoje najlepšie časy za sebou ešte v dobách, keď som nebola na svete. Jedno okienko sa nedalo otvoriť, druhé zatvoriť, pravé zadné dvere boli umne uchytené špagátom, kufor auta sa zatváral pomocou visacieho zámku. Za volantom však sedel Omar, otec štyroch detí, ktorý bol síce odetý v habite neodbytne pripomínajúcom záves v obývačke mojej babičky, no šíril okolo seba auru dôvery v osud a jeho šoférske schopnosti. Na širokej ceste sa tlačili v imaginárnych pruhoch autá, ľudia s lavórmi kukurice na hlavách a húfy kôz. Vo vzduchu bolo cítiť grilovačku. Mäso, pot, banány. Neriešila som. Až kým sa z motora nášho zázraku nezačal valiť dym.
Omar si vyhliadol dvoch možno sedemnásťročných výrastkov postávajúcich obďaleč. Mali na sebe futbalové trenky, hore nič. Zakričal na nich, chlapci rozhýbali štíhle atletické telá a začali sa hrabať v nejakej hromade šrotu. Trvalo pár minút, kým našli to, čo hľadali. Kus drôtu. Zvyšok akcie pozostával z pristúpenia k autu, ohýbania drôtu, hrkotania v motore, upevňovania drôtu a štartovania. Motor naskočil a cestu sme dokončili úplne bez problémov.
Vlastnými rukami
Viezla som sa v tej rachotine a myslela na svojho starého otca, ktorý vždy zastal, keď videl pri ceste niekoho s pokazeným autom. Vozil v kufri náradie a ak vedel pomôcť, pomohol. Často si pritom musel požičať ihlicu na pletenie alebo pančušku, ale ak ste mali to šťastie, že pri vás zastavil, šanca, že sa o pár minút pohnete so spojazdneným autom domov, bola vysoká.
Keď na konci druhej svetovej vojny nechali Nemci v hore na strmom svahu pokazený obrnený transportér, starý otec sa k nemu vyštveral, rozobral ho, opravil a potom s ním ešte niekoľko rokov s kamarátmi zvážali drevo a vozili náklad do zle prístupného terénu. Keby ešte žil, bohvie ako by si poradil s nástupom výpočtovej techniky. S faktom, že už nie skrutkovač a ihlicu, ale počítač so špecifickým softvérom by potreboval na to, aby mohol rozhýbať zaseknuté približovadlo.
IKEA a surové vajce
Moji prastarí rodičia mali doma takmer bez výnimky len veci, ktoré dokázali vyrobiť či opraviť. Prastarý otec postavil dom, vyrobil na podstienok lavičku. Prastará mama tkala plachty aj koberce, šila šaty, plietla pančuchy.
Naša generácia vyrába väčšinou len veci, ktorých podstatu by sme svojim prastarým rodičom s ťažkosťami hoci len vysvetlili. Čo sú projekty a prezentácie, štúdie, výkazy, tabuľky? Čo sú články na webe? Čo je online marketing? Obklopujú nás veci, ktoré sme sami vyrobili? Alebo ktoré pre nás vyrobil niekto, koho poznáme? Máme aspoň jednu takú vec doma?
