Emanuel Hurych a kol.: Spiritualita pohybových aktivit. Masarykova univerzita v Brne. Recenziu sme s povolením prevzali z internetového literárneho časopisu iLiteratura.cz.
Máločo dnes dokáže tak prepájať príslušníkov jedného národa ako fanúšikovanie ich športovej reprezentácii. A dnešných Čechov nedokáže nič podnietiť k pseudoreligióznym prejavom tak ako víťazstvo ich mužstva na olympiáde. To všetko si bezpochyby zaslúži seriózny výskum. V tom všetkom táto záslužná kniha naznačuje niektoré možné odpovede, ktoré inšpirujú ďalšie otázky.
Modlia sa športovci?
Aký je vzťah medzi športom a spiritualitou? Ako často sa športovci modlia, a skôr za uskutočnenie Božej vôle, celkový zdar zápasu alebo za dosiahnutie osobného úspechu a porážku protivníka? Aké - hoc i poverčivé - rituály športovci vykonávajú, aby si zaistili šťastie?
Ktorí brankári sa počas zápasov zhovárajú so žŕdkami? Líšia sa futbalisti, hokejisti, vodáci či plavci v odpovediach na otázku, či pred studničkou s čistou vodou majú chuť plní úcty a úžasu pokľaknúť? Ako často vedie horolezcovo stretnutie s horami k radikálnej zmene jeho základných životných postojov? Aj na tieto otázky hľadá odpovede priekopnícka kniha Spiritualita pohybových aktivít.
Českí i zahraniční experti v nej teoreticky uvažujú o spomínaných témach a referujú o konkrétnych výsledkoch svojich štatistických skúmaní. Z tých napríklad vyplýva, že najmenší sklon k mystike majú hokejisti: údajne azda preto, že sú fyzicky odolnejší a tvrdší ako futbalisti, a preto tiež menej emotívni a náchylní na "prvky mystiky".
