Bratislava nepatrí extrémistom. Nepatrí im ani Slovensko. Aj keď niektorí politici im svojou nezodpovednosťou otvárajú dvere do domu, kde chce väčšina ľudí slušne žiť. A nedýchať ťažký hnedý vzduch.
Extrémisti patria do zatuchnutých pivníc a svojich smutných detských izieb, kde si lepia plagáty s heslami o úpadku ľudstva. A aj toho ľudského v nich.
V sobotu chceli neonacisti ukázať Bratislave svoju silu. Pochodovali. Oplzlo a bez myšlienky. Trhali vlajku Európskej únie a posielali nepohodlných na šibenicu.

Ale tých, ktorí pochopili hrozbu neonacizmu a prišli na námestie vyjadriť svoj nesúhlas, bolo oveľa viac.
V časoch, keď sa verejným priestorom premáva apatia a strach ako prievan, je táto prevaha dobrou správou.
V časoch, keď si rôzne odvary extrémizmu posmelené jazykom politikov brúsia zuby na úpadok toho, za čo generácie Stredoeurópanov bojovali, je každé nie neonacizmu dôležité.