Udalosť dejinného, ale nie nevyhnutne kataklizmatického významu je britský odchod z EÚ. Aj keď platí, že voľný pád libry, (znovu)otvorenie otázky Škótska, demisia premiéra či zaujímavé petície („za zvrchovaný Londýn“, za opakovanie referenda) sú len prvou ochutnávkou z dlhého menu, ktoré si navaril britský ľud.
Rozhodnutie, že Cameron zloží funkciu až v októbri, má logiku, keďže nástupca bude zo zložitej agendy rozvodového konania jeleň a bude si ju musieť najprv naštudovať.
Výzva 84 konzervatívcov z kampane leave, aby Cameron neodstupoval, ktorú podpísali aj Boris Johnson a Michael Gove, nepriamo svedčí o nepripravenosti nakladať s trofejou, ktorú získali.
Skutočnosť, že v stredu zasadne dvadsaťsedmička už bez Camerona, je úvod do novej reality aj s delikátnou otázkou o budúcnosti britských zamestnancov Komisie, ktorých je zopár tisíc.
Prísľub Junckera, že sa o nich postará, lebo „boli dobrými služobníkmi Únie“, sa zrejme stretne s hlbokým neporozumením mnohých účastníkov summitu. Nejde pritom ani o peniaze na platy, ale o konflikt lojalít, vyvolaný brexitom.
