Veľká Británia isto zažije ďalšie kolo zdrvujúcich reakcií na brexit. Nielen na finančných trhoch, kde libra už len v piatok stratila 10 percent oproti doláru. Ale najmä od Európskej únie, kde sa zvyšuje tlak na rýchly a nekompromisný odchod. Alebo aj v rámci samotnej Británie, kde rozhorčení Škóti sľubujú aj koniec 300-ročného kráľovstva, a Londýn polovážne hrozí, že opustí zvyšok svojich ostrovných krajanov.
Preto niet divu, že sa objavia hlasy za to, aby sa výsledky referenda o odchode dali nejako negovať. Buď vyhlásením ďalšieho referenda po zmenených pravidlách, alebo jednoducho ignorovaním výsledkov plebiscitu.
Je viac než jasné, že také primitívne porušenia pravidiel nie sú prípustné. Ale je zároveň čoraz viac isté, že sa brexit bude dať ťažko zrealizovať (aj preto nikdy nevedel tábor „leave“ prezentovať viac než len povrchné vízie o tom, čo bude po). Preto je pravdepodobné, že sa nakoniec predsa len nájde riešenie, pri ktorom budú xenofóbi sýti a EÚ (a kráľovstvo) ostanú celé.
Z hodiny na hodinu sa rozširuje zoznam dôvodov, prečo netreba hneď panikáriť a zrušiť eurodohody. Napríklad preto, lebo sa teraz ťažko nájde mainstreamový politik, ktorý by našiel odvahu brexit uskutočniť. Londýnsky exprimátor Boris Johnson, ktorý viedol kampaň za odchod a stal sa jeho nekorunovaným princom, má teraz ťažkú dilemu: ak sa nechá zvoliť za premiéra a potom nespustí proces odchodu, skončí; ale ak ho spustí a odíde Škótsko, bude nasledovať politický rozruch v Írsku a ekonomická kríza v Anglicku – vtedy takisto skončí.
