Autor je vedecký pracovník Geografického ústavu SAV a aktívny účastník procesu Životné prostredie pre Európu
Brexit na jednej strane stavia pred slovenské predsedníctvo v Rade EÚ obrovskú výzvu: zabrániť chaosu a začiatku konca Únie. Na druhej strane dáva Robertovi Ficovi a jeho vláde čosi ako alibi, lebo každému musí byť jasné, že takúto úlohu Slovensko nemôže zvládnuť a nikto normálny, triezvo uvažujúci, to od neho ani nemôže očakávať.
Čiže, paradoxne, brexit môže našej vláde pomôcť, lebo zatieni naše deficity a našu predsednícku zodpovednosť presunie na plecia silnejších hráčov.
Aj keď najbližšieho pol roka všetko, čo sa v EÚ bude diať, zostane v tieni odchodu Veľkej Británie z tohto klubu, čo-to zo slovenských priorít hádam predsa len zostane na stole.
Rokovanie v Mochovciach
Napokon, niečo nám predsedníctvo prinieslo už pred svojím začiatkom: na jednej strane zopár v poslednej chvíli opravených ulíc a muškáty na stĺpoch trolejbusového vedenia, na druhej strane zvýšený dopravný chaos, ale najmä záplavu rôznych gýčov a absurdností typu obetónovanej tzv. barokovej záhrady na Hrade či „architektonického dotvorenia“ Reduty.
Stihlo sa už minúť aj nemálo peňazí na veci, o ktorých zmysle pochybujú aj najväčší smerooptimisti.
S čím sa chystáme našich kolegov z európskeho klubu „ohúriť“? Je to napríklad téma energetickej únie, čo má logiku nielen v tom, že v rámci celej EÚ má túto problematiku pod palcom Slovák Maroš Šefčovič, ale aj v tom, že Európa potrebuje v tejto oblasti zmenu.
Potrebuje klímu a zdravie čo najmenej zaťažujúce energetické štruktúry, teda niečo, k čomu smerujú Dáni, Rakúšania či Portugalci, len nie Slováci.
