Ani za Mečiara, keď už sa Slovensko stávalo čiernou dierou Európy, neprotestovali na námestiach masy ľudí. Asi to u nás nie je tradícia. Na rozdiel od takého Rumunska, kde korupčné kauzy priviedli nielen občanov na demonštrácie, ale aj mnohých podozrivých pred súd a do väzenia.
Ak vyšli tisíce ľudí demonštrovať proti Ficovi a Kaliňákovi a ich prepojeniam na Bašetrnáka a ďalších, je to v slovenských pomeroch vcelku primeraná reakcia.
Na druhý protest proti Kaliňákovi prišli opäť tisícky ľudí (minúta po minúte) Čítajte Ibaže v porovnaní s minulosťou je tu jeden rozdiel. Za Mečiara mala opozícia nielen snahu odstaviť Mečiara od moci, ale tiež vrátiť Slovensko naspäť do európskych a západných súradníc, čo zahŕňalo aj nastolenie normálneho politického prostredia.
Kým vtedajšia opozícia bola prozápadná a proeurópska, tá dnešná taká nie je. Iste je v nej veľa takto zmýšľajúcich osobností, no napríklad Sulík ako líder SaS (a teda aj opozičný líder) opäť raz po brexite hlasno zatrúbil do boja proti Únii, ktorá vraj ľuďom kradne slobodu.
