Autorka je šéfredaktorkou denníka SME.
Ž ijeme časy, keď si politici nárokujú byť hrdinami za to, že plnia sľuby, ktoré nikdy nemali dať, a na to, aby sľúbili tie správne veci, ktoré tieto časy naozaj potrebujú, odvahu nikdy nemali.
Nezodpovednosť a hazard s hodnotami, ktoré z nás robia Európanov, sú interpretované ako principiálnosť. Ale títo politici nikdy jasne nevysvetlili, že v mene akých princípov nás posúvajú naspäť v čase.
Potlesk masy nie je hodnota sama osebe.
Mýlili sme sa, keď sme si mysleli, že moment, keď politik novej generácie, ktorý mal vystriedať postmečiarovskú kastu, v zápale PR kampane a omámený hlasom vlastného ega, zložil pravdepodobne najlepšiu vládu, ktorú táto krajina mala, bol akousi anomáliou. Bol to náznak, že prichádza čas politiky momentu.
Bez zajtrajškov.
Politici, ktorí nám dnes na Slovensku vládnu, síce myslia na zajtrajšok, ale skôr na ten svoj. A zajtrajšok poskytovateľov službičiek rôzneho druhu. A tým zajtrajšok krajiny hnedne. Ani hnilobný pach fašizmu nie je dostatočným varovaním. Časť voličov už nevolí menšie zlo, ale volí to najväčšie.
Reformuj sa, alebo zomri. Únia sa musí z brexitu poučiť, no nevie ako Čítajte Veľká žranica
Mnohí konzumujú demokraciu, akoby ich pozvali na veľkú žranicu. Alebo ich prvýkrát pustili hladných do reštaurácie all-you-can-eat. Potom, ako sa nasýtili do bodu, keď sa im krv už nedostáva do mozgu, pre istotu napľujú do hrncov, aby sa z tej ich demokracie už nikto iný nenajedol. Vlastne už ani oni sami.
Sú ako účastníci orgií, ktorí nemyslia na to, čo bude deň po tom.
