Autor je vysokoškolský pedagóg
Za posledných sto rokov sme zažili slovexit trikrát. Máme skúsenosti. Poznáme dôsledky. Na ekonomiku mal prvý slovexit, ešte z monarchie, fatálny dosah. Stratili sme uhorské trhy a domáci priemysel nemal šancu konkurovať českému.
Druhý, vojnový sa konal v hospodársky špecifických podmienkach a nedá sa z neho nič usúdiť.
A ten posledný spred necelého štvrťstoročia mal spočiatku jednoznačne negatívny dosah. Trh ostal, mena devalvovala, ale ani to nepomohlo. Zlá štruktúra priemyslu a nastupujúca privatizačná kleptokracia prešustrovali, čo mohli. Stratené roky.
Politicky boli všetky tri slovexity stratou. V prvom sme prišli o výkonnú byrokraciu, schopnú efektívne riadiť štát. Doteraz nám chýba. Ďalšie ruptúry jej tvorbu vždy už len oddialili.
Spoločensko-kultúrne boli následky prvého slovexitu zmiešané. Stratili sme významnú časť mestských kultúrnych elít, ktoré sčasti nahradila česká vzdelaná vrstva – a „maďarizácií“ bol koniec.
V druhom slovexite všetko zatienila židovská tragédia.
Tretí čiastočne popretŕhal kultúrne väzby, viac jedno- než obojsmerné.
