Autorka je flámska spisovateľka
Niekedy si želám, aby som mohla nosiť nikáb. Nie z náboženských dôvodov, ale aby som bola neviditeľná. Ako dieťa som si želala, aby ma ľudia nevnímali. Nebola som plachá, naopak, bola som hlučná a podnikavá. Mohla som taká byť, lebo som si bola istá, že ma nikto nevidí.
Dodnes cítim prianie skryť sa. Cítim potrebu zahaliť sa, aby som si preprogramovala mozog a našla nové začiatky.
Písať som začala v 90. rokoch. Ak ste vtedy mali nejaký názor a vyslovili ste ho v komentári, vytlačili ho na papier, prečítali a potom sa použil v kuchyni na zabalenie zemiakových šupiek.
Každý názor bol správny. Niekedy bol nesprávny, ale aj vtedy sa nakoniec naň zabudlo. Nikto ich nesledoval. Prirodzene sme si navzájom odpúšťali, ak sme zmenili názor. Vytvárali sme priestor na vývoj myslenia.
