Autor je reportér Radiožurnálu Českého rozhlasu
Je suis Istanbul. Ľudia na celom svete vyjadrujú sústrasť aj solidaritu s obeťami teroristického činu v Istanbule.
S podporou medzinárodnej verejnosti však len ťažko môže počítať turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan. Práve jeho politika vo vzťahu k Sýrii totiž nakoniec vyústila do krvavých atentátov, pri ktorých umierajú nevinní civilisti a kvôli ktorým prichádza do tejto donedávna veľmi obľúbenej destinácie čoraz menej turistov.
Turecko sa totiž v uplynulých rokoch stalo tranzitnou krajinou pre tisíce džihádistov vrátane radikálov s pasom niektorej z európskych krajín, ktorí sa stali bojovníkmi Islamského štátu alebo sýrskej odnože al-Káidy, organizácie Front an-Nusrá.
V jeho radoch bojoval aj kosovský Albánec Naman Demolli, niekdajší veliteľ osobitnej jednotky Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK), ktorý sa stal jedným z prvých samovražedných atentátnikov v Sýrii. V roku 2012, potom, čo prekročil turecko-sýrsku hranicu, sa odpálil v Aleppe.
Erdoganova vina
Turecká hranica bola a v niektorých miestach stále je deravá ako ementál. A je jedno, či úmyselne, alebo nie. Zbrane, náboje i džihádisti totiž naďalej putujú do Sýrie, kde už viac ako päť rokov zúri jeden z najkrvavejších konfliktov za posledné desaťročia.
A Erdogan sa zameral práve predovšetkým na zosadenie sekulárneho režimu prezidenta Asada, ktorý mu ležal v žalúdku oveľa viac, než radikáli putujúci cez Turecko sem a tam.
Táto politika je o to závažnejšia, že Turecko je veľmi dôležitým, a tiež mocným členom Severoatlantickej aliancie. Ankara pritom dlho odolávala tlaku Spojených štátov, aby povolila používanie leteckej základne Incirlik na nálety Američanov a ďalších spojencov na pozície Islamského štátu.
Turecko s tým nakoniec vlani súhlasilo a takisto sa oveľa viac zapojilo do boja proti IS, aj keď Rusko a sýrski Kurdi Ankaru stále obviňujú, že tento boj nemyslí vážne.
