Taký turbulentný školský rok, aký sa práve pre 676-tisíc žiakov základných a stredných škôl končí, sme tu už dávno nemali.
Desať mesiacov školskej práce poznačili štrajky učiteľov za vyššie platy, povolebná výmena v kresle ministra školstva, ale predovšetkým nebývalá celospoločenská diskusia o smerovaní vzdelávania našich detí. Tie totiž v porovnaní s rovesníkmi z iných krajín dosahujú čoraz horšie výsledky. A nielen to, škola už dávno nie je pre nich miestom, kam by chodili s radosťou.
A zrazu sa začala na najrôznejších fórach rozoberať otázka, prečo naše deti, na rozdiel od fínskych či islandských, nie sú v školách šťastné. Je to v učiteľoch či v systém vzdelávania?
Popravde treba povedať, že nebyť predvolebnej kampane, školstvo by naďalej zostávalo mimo záujmu politikov a verejnosti v úlohe poslušnej popolušky tak, ako bolo posledných 26 rokov.
