Autor je spisovateľ
Koniec školského roka, horúčava, povinná voda vo fľašiach a nepovinné literárne stretnutia so žiakmi v školách národnostných menšín. Medzev, Košice, Prešov, alebo jazyky – nemecký, maďarský, rómsky, ukrajinský. Deti od osem do štrnásť rokov.
Prehovoriť ich na písanie o čomkoľvek nie je zložité. No prehovoriť ich, aby sa vyhli tradičným slohovým prácam a do textu vložili niečo nad rámec školských štandardov, sa ukazuje ako ťažšia úloha. Ale len prvýkrát, ďalšie dni sa naše stretnutia menia na kamarátske posedenia a detské písanie sa viac a viac otvára svetu. Vlastne, ich detský svet sa ukazuje nám, dvom prozaikom a dvom aktivistom.
Svet našich píšucich detí je formovaný domácim prostredím. Často sú v ňom citeľné stopy televízie a komerčných programov. Inokedy sú v ich prácach badateľné stopy rozprávok a prítomnosť živej bytosti, ktorá im ich sprístupnila. Skutočnosť, že knihy sú častým spoločníkom najmenších detí, je príjemné poznanie. Vzťah detí ku knihám sa zrejme začne kaziť neskôr a my zatiaľ o tom veľa nevieme.
