Je to hrozne trápne. My, ktorí sme v Európe vyhrali v prírodnej lotérií a máme šťastie žiť v najpríjemnejšej, najpohodlnejšej a najbohatšej časti sveta; my, ktorí žijeme najdlhšie a najpokojnejšie životy v dejinách ľudstva – je trápne, že práve my chceme o šancu na lepší život vďaka výdobytkom vedy oberať ľudí niekde na druhom konci planéty.
To je celá podstata debaty (nielen) o geneticky modifikovaných plodinách. Nám, ktorým je každý deň v porovnaní s veľkým zvyškom Zeme tak strašne dobre, sa ľahko blúzni o čiernobielom svete dobra a zla, ľahko splietame romantické nezmysly o vznešených divochoch a nedotknutej planéte, ktorá sa musí vyvarovať všetkého neprirodzeného.
Jednoducho sa nám straší verejnosť nepodloženými tvrdeniami o budúcej katastrofe – pričom zvesela ignorujeme hlasy odborníkov hovoriace o opaku.

V takejto iracionálnej viere pripomínajúcej náboženstvá si organizácie ako Greenpeace vytvárajú virtuálnych nepriateľov, zavádzajú ľudí a ignorujú vedu, ktorá preukázateľne a v masívnej mierke urobila tento svet lepším.
Boli to práve vedecké poznatky, ktoré nám dali zdravie, nakŕmili väčší počet ľudí a spravili život jednoduchším.