Vyšší vek má určité výhody. Trebárs že človek vníma istá historické výročia, nad ktorými naše deti, samozrejme, povinne ohŕňajú nos, ako niečo naozaj dôležité a osobné. Pretože to sám prežil.
Ja si takto nostalgicky pripomínam 17. november. "Oci, to si rozprával už vlani, ako ste robili na gymnáziu revolúciu," hovoria mi každý rok dcéry. No a čo? Len nech si to vypočujú znova.
A potom tiež 27. jún. Deň oslobodenia od sovietskej armády. Deň, keď posledný sovietsky vojak pred 25 rokmi konečne vypadol z Československa.
Môj štátny sviatok
Ako chlapec z Turnova, malého mesta na severovýchode Čiech, postihnutého kedysi inváziou 3000 vojakov a ich rodinných príslušníkov, ani nemôžem inak.
27. jún, keď z krajiny odletel generál Vorobjev, je môj ďalší štátny sviatok.
Len ma trochu zaráža, že som v tom asi skoro sám. Čakal som zvlášť tento rok pri okrúhlom výročí, že toho bude všade plno. Že niečo povie za generáciu našich rodičov prezident Miloš Zeman, ktorý si to ako poslanec niekdajšieho Federálneho zhromaždenia dobre pamätá.
Že niekde vylezie môj vrstovník, premiér Bohuslav Sobotka a vraví: Bol to jeden z najdôležitejších a najšťastnejších dní našej krajiny.
