Autor je redaktorom stránky InFacts.org, ktorá viedla kampaň za zotrvanie Británie v EÚ.
Britské hlasovanie za odchod z Európskej únie možno chápať ako prelomový okamih globálnej politiky, s možno najväčšími dôsledkami od pádu Berlínskeho múru.
Môže znamenať okamih pravdy, keď Európa musí čeliť vlastnej ústavnej nefunkčnosti, keď idea Západu napokon prestáva byť hodnoverná a keď sa Spojené štáty utvrdia v pocite, že ich záujmy sa nachádzajú skôr v Ázii ako v tradičnej atlantickej sfére vplyvu.
Neistoty a šoky
Šok z referenda najprv pocítia vo Veľkej Británii. V politike už premiér David Cameron oznámil, že odstúpi, ale mučivo pomaly. Proces jeho nahradenia si vyžaduje dvojstupňové hlasovanie, v prvom budú hlasovať konzervatívni poslanci parlamentu a v druhom radoví členovia strany; celé sa to potiahne až do jesene. Krajinu zatiaľ povedie krízou dosluhujúci politik bez moci.
Aj keď už bude nový vodca zvolený, bude buď prívržencom brexitu, a teda v opozícii proti väčšine parlamentu – čím bude zároveň zraniteľný v otázke hlasovania o nedôvere, čo by mohlo vyvolať predčasné voľby. Naopak, ak bude nový vodca za zotrvanie v EÚ, ocitne sa v opozícii voči výsledku referenda, v ktorom hlasovalo celých 72 percent ľudí.
