Boris Johnson, Faktor Churchill (Muž, který psal dějiny), preložil Pavel Bakič, Kniha Zlín 2016
Politicky angažovaní autori znamenajú mrzutosti. Je možné, že Boris Johnson napísal Faktor Churchil s čistým úmyslom pokloniť sa veľkému Britovi. Teraz sa však nevyhne novým interpretáciám.
Nepíše vlastne o sebe a svojich ambíciách? Nechce byť jeden z aktérov brexitu a raz možno britský premiér novou Churchillovou inkarnáciou? Je len samoľúby alebo aj nebezpečný?
Teraz píše dejepis
Johnson je inteligentný. Inteligentný, šikovný a ambiciózny. Vysmieva sa z marxistických historikov, ktorí považujú dejiny za príbeh neosobných ekonomických síl. Verí, že rozhodujúcu úlohu môže zohrať jeden jediný človek.
Ak ho okolnosti pritlačia k takejto misii, brániť sa nebude. Teraz píše dejepis, nabudúce môže písať samotné dejiny.
Užíva si podobnosť so slávnym Winstonom. Provokuje, je populárny a vtipný. Kašle na korektnosť a etiketu. Pohŕda nudnosťou. Chce zaujať imidžom, vzhľadom a rečníckym výkonom.
Venuje sa histórii a má za sebou novinársku kariéru. Začal v The Times, neskôr bol bruselským spravodajcom The Daily Telegraph. Vybrúsil si jedinečný štýl charakteristický staromódnymi slovami a vetami.
Thatcherová ho údajne čítala rada, jej nasledovník John Major s ním polemizoval a žiadal šéfredaktorov, aby ho brzdili.
Pred svojím definitívnym preveslovaním do politických vôd viedol The Spectator. Netrápil sa s pracovnou morálku ani s etikou textov, ktoré pod jeho vedením vychádzali.
Johnson Churchillov príklad vytiahol vždy, keď ho kritizovali za to, že sa vybíja na viacerých frontoch, je nezodpovedným poslancom, novinárom a literátom a k tomu i nadšeným cyklistom.
A to mal pred sebou ešte kariéru londýnskeho starostu a všetko ďalšie, čo už smeruje k dnešným kontextom. Z autora cudzích príbehov sa za asistencie zvyšku sveta stáva hlavný aktér toho svojho.
Tradícia vabanku
Najvyšší čas sa vrátiť k zdanlivo hlavnej postave tohto životopisu. Je napísaný vtipne a evidentne ho nepísal akademik, ale žurnalista.
