Nie je isté, či názor súčasného prezidenta, že „rakúska demokracia obstála v skúške“, znesie po verdikte ústavného súdu základné kritériá serióznosti.
Prinajmenšom má tá demokracia súdne potvrdené, že sčítavanie hlasov bolo neregulárne (manipulácia sa nedokázala), čo je teda zlyhanie, ktoré ani následná náprava nevymaže.
Verdiktom ústavného súdu by sa kauza skončiť nemala, za porušovanie zákona v procese predsa existuje aj nejaká osobná zodpovednosť.

Politicky sa dá len prízvukovať, že Európu život fackuje zľava i sprava. Tentoraz teda sprava, keďže jediná pozitívna správa v pohnutých migračno-brexitových časoch, že slniečkar porazil v Rakúsku národného populistu, je už neplatná.
Nikto nevie, čo prinesie opakované hlasovanie, ak sa ale echo brexitu donieslo až pod Alpy, tak o to, či rakúska demokracia obstála alebo nie, sa ešte povedie ľúty boj.
Najhorší scenár hovorí, že repríza v Rakúsku je po brexite druhé hlasovanie vo výbušnom rade vedúcom k veľkým preskupeniam moci v Európskej únii.