Autorka je psychologička a spisovateľka
Ranné ticho budapeštianskej ulice, na ktorej bývame, mi pripomenie pokoj prebúdzajúceho sa prímorského strediska. Vzduch sľubuje horúčavu a v prázdnom meste cítiť nastávajúci rušný dovolenkový deň.
Neviem sa dočkať rannej kávy a mierim do jedného z tých obchodíkov na rohu, kde sa kupuje káva so sebou v bakelitových pohárikoch a sladké pečivo.
Tentoraz káva s mliekom bez laktózy a lekvárové taštičky bez lepku. Na stenách kaviarničky čítam: Too cool for gluten. Gluten is the new black. Vyhýbať sa lepku je očividne v móde, cool a sexy.
Kým predavačka zhľadúva v chladničke mandľové mlieko, ktoré si do kávy praje zákazníčka predo mnou, vynorí sa mi takáto spomienka.
Asi pred pätnástimi rokmi, v časoch, keď ešte fičalo sójové mäso, chodievala som do obchodu s potravinami určenými pre ľudí s alergiou na lepok. Bol zastrčený za hotelom Fórum a pôsobil skôr ako lekáreň či predajňa zdravotných pomôcok, kde sa kupujú sťahovacie pančuchy, jedným slovom, nikto „normálny“ tam vtedy nenakupoval.
