PÍŠE VLADIMÍR BILČÍK

Zomrieme za Európu?

Slovenská debata o EÚ nie je nepopísaný list, ktorý začína prípravou bratislavského summitu o budúcnosti EÚ v septembri 2016.

Ilustračné foto.(Zdroj: SITA/AP)

Autor pôsobí v SFPA a na Katedre politológie UK

Keď som v 90. rokoch študoval v Británii, anglická historička Anne Deighton mi v našich rozhovoroch párkrát zopakovala vetu, že Európska únia nadobudne svoju politickú silu len vtedy, keď budeme pripravení nasadiť život v jej mene.

Kampaň pred britským referendom o členstve v EÚ, ktorú poznačila brutálna vražda labouristickej poslankyne Coxovej, a zároveň rozhodnutie voličov odísť z Európskej únie, ukazujú, aká krehká je stále myšlienka európskej politickej identity.

Dohoda s Britániou môže trvať roky

Analytici či novinári denne riešia bezprostredné dôsledky britského hlasovania. Keď však postupne opadne šok z brexitu, LondýnBrusel čakajú náročné rokovania o podmienkach rozchodu.

Británia potrebuje novú vládu a hlavne predstavu o svojom budúcom vzťahu s EÚ. Únia zasa potrebuje silný mandát na podstatnejšie rozhodnutia o nových väzbách s Britániou.

Detailný zápas o odchod Londýna sa tak začne najskôr koncom budúceho roka, keď spoznáme meno nového francúzskeho prezidenta a najmä šéfa nemeckej vlády po tamojších parlamentných voľbách na jeseň 2017. Nová dohoda EÚ a Veľkej Británie sa zrodí po rokoch rokovaní, pričom praktické úpravy vzájomných vzťahov nevyhnutne zohľadnia istú mieru citlivosti na volebný kalendár členských krajín.

Technická debata medzi Bruselom a Londýnom je však v súčasnosti druhoradá pri pohľade na existenčné problémy európskej politiky. Po britskom referende, asi viac než kedykoľvek doteraz, totiž rastie obava, že európska integrácia postupne vyprchá.

Nevítaní noví členovia?

Idea spoločných právomocí a inštitúcií, teda akéhosi spoločného európskeho politického systému, vznikla po druhej svetovej vojne ako nástroj na udržanie mieru v Európe. Pôvodným integračným projektom bola európska kontrola strategických zdrojov ako uhlie a oceľ, no najmä snaha o budovanie spoločnej európskej armády v 50. rokoch minulého storočia.

Zámer, s ktorým prišiel ešte v októbri 1950 francúzsky premiér René Pleven, napokon krachol pre rozdrobenú politickú scénu vo vtedajšom francúzskom parlamente, ktorý odmietol vznik spoločných európskych jednotiek. Namiesto spoločnej obrany sa nástrojom na udržanie mieru v Európe stal postupne projekt spoločného trhu, ku ktorému sa v 90. rokoch minulého storočia pridalo euro ako spoločná mena.

Z integračného konceptu, ktorý sa začal počas studenej vojny ako nástroj na geopolitické zmierenie Západoeurópanov, sa po páde železnej opony stal hlavne projekt, ktorý rozšíril pôvodné pravidlá EÚ z 12 krajín do ďalších 16 štátov prevažne zo strednej a východnej Európy.

Brexit však ukazuje, že dlhodobá integrácia západnej Európy a neskoršie rozšírenie európskych noriem a politických pravidiel smerom na východ sa udiali bez dostatočne pevnej spoločnej koncovky. V Británii prevážil verejný odpor k pracovnej migrácii zo strednej Európy, ktorú Briti ešte pred dvanástimi rokmi vítali, nad dlhodobými hospodárskymi výhodami voľného trhu s tovarom, kapitálom a službami.

Veľmi zjednodušene sa zdá, že problémy lokálnej identity a kontroly boli dôležitejšie vo vnímaní voličov ako myšlienka širšieho ekonomického prínosu a spoločných, predvídateľných pravidiel.

Lisabonská zmluva znamenala ústup 

Problém so svojou politickou identitou zažila EÚ už počas prvej polovice minulého desaťročia. Pred necelými pätnástimi rokmi diskutovali vtedajší lídri EÚ – nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer či neskôr britský premiér Tony Blair – o finálnej podobe integrácie, ktorej stelesnením mala byť ústavná zmluva EÚ.

Diskusia o konečnej podobe EÚ sa však skončila neúspešne. Francúzski a holandskí voliči odmietli v roku 2005 ústavnú zmluvu EÚ v domácich referendách.

Dôsledkom nebol ešte odchod žiadnej členskej krajiny z Únie, ale proces politickej integrácie sa odvtedy spomalil. Členské krajiny sa síce neskôr dohodli na novej Lisabonskej zmluve, ktorá platí od roku 2009, no v nej okresali viaceré sporné ustanovenia neúspešnej ústavnej zmluvy.

V praktickej rovine čelí EÚ už niekoľko rokov sérii dlhových, menových a hospodárskych kríz. K ekonomickým problémom sa v roku 2014 pridala ukrajinská kríza. Celkovo rastú hrozby v európskom susedstve Únie, pričom posledný rok je témou číslo jeden zahraničná migrácia do EÚ.

Čo je a čo nie je v kompetencii Bruselu

V kontexte viacročného krízového manažmentu a teraz aj geopolitického scvrknutia EÚ po britskom referende mnohí politickí aktéri ľahko a niekedy aj cielene prehliadajú rozdiel medzi strategickým a každodenným praktickým významom integrácie.

Európska únia má podstatné rozhodovacie právomoci v obchodnej a menovej politike, reguluje pohyb tovaru, kapitálu, služieb a osôb a bdie nad hospodárskou súťažou. Inými slovami, vytvára a garantuje politický priestor pre rozhodnutia, na ktorých už pár desaťročí stojí aj hospodársky rast a prosperita Slovenska.

Bez EÚ by sme ako krajina hrali politickú a hospodársku ligu asi skôr na úrovni našich východných než západných susedov.

Brusel zároveň nesie len malú zodpovednosť za kvalitu našich ďalších verejných služieb, o ktorých rozhodujú členské krajiny buď spoločne s inštitúciami EÚ alebo samostatne bez výrazných vplyvov Európskej komisie či Európskeho parlamentu.

Dane, dôchodky, zdravotníctvo či vzdelávanie sú v kľúčovej miere výsadou vlád jednotlivých európskych štátov. V prvom rade politici a inštitúcie v Bratislave – nie v Bruseli – rozhodujú o tom, ako dobre vychovávame naše deti či ako úspešne liečime chorých ľudí na Slovensku.

Znovuobjavená diskusia o EÚ

A ešte niečo. Celá súčasná parlamentná zostava v Bratislave neobjavuje diskusiu o EÚ. Odmietavé či nenávistné slovenské postoje k Bruselu sú skôr výnimkou, ktorá sa však môže stať pravidlom, ak si nebudeme pravidelne a hlasno pripomínať pri všetkých možných príležitostiach vzťah Slovenska a EÚ.

Mimochodom, aj v rokoch 2002 až 2004 sa do diskusie o budúcnosti Európy zapojili slovenskí politici. Exprezident Schuster vystúpil s prejavom, ktorým nadviazal na stredoeurópsku tradíciu federalizmu v podaní medzivojnového československého premiéra Milana Hodžu.

Expremiér Dzurinda či exminister Kukan v debatách o európskej ústave pomenovali predstavy Slovenska o zmluvnom usporiadaní EÚ a deľbe právomocí medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ.

Slovensko má za sebou niekoľko domácich diskusií o našom postoji k EÚ, ktorý sa začal formovať odchodom Vladimíra Mečiara z premiérskej stoličky v roku 1998 a v ostatných rokoch zaznamenal politický vrchol pádom vlády Ivety Radičovej. Je dôležité opakovať tieto fakty aj pri hodnotení aktuálnej domácej politickej diskusii o integrácii.

Napriek svojim viacerým nedostatkom slovenská debata o EÚ nie je nepopísaný list, ktorý začína prípravou bratislavského summitu o budúcnosti EÚ v septembri 2016.

Naopak, na Slovensku, ale aj v širšej EÚ, v ostatných členských krajinách musíme začať opäť raz intenzívne a naliehavo hovoriť o existenčnom význame spoločných európskych pravidiel a inštitúcií.

Len keď budeme schopní za ne dôsledne zabojovať, máme šancu posunúť aj konkrétnu debatu povedzme o novej rovnováhe medzi voľným pohybom pracovnej sily a kapitálu či spoločnými dohodami pre sociálnu a investičnú politiku EÚ, ktoré môžu tvoriť základ i budúceho vzťahu medzi Veľkou Britániou a EÚ.

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  2. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  3. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  4. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  5. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  7. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  8. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  2. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  3. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  4. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  5. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  6. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  7. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  8. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  9. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  10. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 16 884
  2. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal? 14 757
  3. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 12 161
  4. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 11 758
  5. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 7 476
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 6 673
  7. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 404
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 5 639
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 3 833
  10. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 3 786

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

SVET

Čoho sa boja ľudia v IT aj robotníci tak, že volia populistov?

Musíme sa zbaviť delenia na nás a Brusel.

KVÍZ

Ako dobre poznáte pravidlá slušného správania?

Otestujte svoje vedomosti z etikety a protokolu.

Neprehliadnite tiež

Vraj sme fašisti (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Sliacky).

STĹPČEK JAKUBA FILA

Plán pre fašistov už majú, chýba však plán pre krajinu

Je zbytočné hovoriť o základoch hrádze, keď máme polia plné vody, rovnako ako máme fašistov a ich voličov plné ulice.

PÍŠE EMÍLIA SIČÁKOVÁ-BEBLAVÁ

Ako vyberáme ľudí na riadiace posty

Kultúra funkcií je tak jedným z faktorov, ktorý vplýva na to, kto má záujem o verejné funkcie, čo nemusí vôbec súvisieť s tým, či na to reálne má a či ho to vôbec baví.

KNIHA TÝŽDŇA

Pogodowitz sa vracia domov nespoznaný

Manipulátor a filantrop v jednom sa vo vzťahu k rodisku stáva niekým medzi bohom, nadčlovekom a hrdinom vernoviek.