Autor je pedagóg a spisovateľ
Najkrajší kút v šírom svete je moja rodná zem. To sú slová známej hymnickej piesne. Slovensko sa v nej na jednej strane opisuje v superlatívoch, no zároveň ako „kút“. A to napriek tomu, že leží v geografickom strede Európy a ani politicky nie je práve bezvýznamné, napríklad v týchto dňoch sa za tónov tejto piesne ujalo predsedníctva Rady Európskej únie.
Hory na Slovensku robia, čo môžu, z tohto pohľadu je všetko v poriadku. Nespochybniteľne trónia uprostred ostatných európskych krajinných útvarov.
My, ich obyvatelia, však tú veľkolepú krajinu vnímame ako samých seba, a teda ako čosi okrajové, čo by sme najradšej opustili. Čo z toho, že je naším domovom takmer pupok sveta, keď sami si myslíme niečo iné.
Svoj život opisujeme ako ťažký, pochmúrny a plný krívd. Otvoriť tu noviny znamená byť priam zavalený správami o pokútnom správaní sa mocných a o pocitoch zahnanosti do kúta u tých druhých. Výsledný obraz naozaj pripomína tmavý zabudnutý kút, v ktorom je ťažké urobiť poriadok.
