Svet reagoval šokom, keď skupina bitkárov okolo Mariana Kotlebu získala osem percent hlasov v tohtoročných parlamentných voľbách na Slovensku. No ten výsledok, a štrnásť miest, ktoré im získal v 150-člennom parlamente, aspoň predstavujú vôľu voličov.
To je v úplnom protiklade k Veľkej Británii, kde pravicová strana UKIP – iniciátorka nadchádzajúceho vystúpenia krajiny z EÚ – dostala minulý rok trinásť percent hlasov, ale len jediné kreslo v dolnej snemovni parlamentu.
Pri takýchto výsledkoch niet divu, že Briti cítia potrebu obchádzať parlament referendami, keď ich zástupcovia ich vlastne nezastupujú. Hoci volebné systémy potrebujú reformu ako soľ všelikde, britský systém je obzvlášť zastaraný a nedemokratický.
Jeho neschopnosť reagovať na záujmy verejnosti viedla priamo k tlaku na brexitové referendum a na k hnevu, ktorý podnietil jeho katastrofálny výsledok.
Vo všeobecnosti nie je monarchia práve ideálnym symbolom politických práv obyčajných ľudí, ale ešte prekvapivejšie je, že Veľká Británia nemá písanú ústavu. Jednou z prvých úloh každého štátu, ktorý prechádza transformáciou z autoritárskej vlády, je vyrobiť fyzický dokument, ktorý zaručuje občianske práva a načrtáva povinnosti a obmedzenia vlády. To Británia nikdy neurobila.
