Ramazan Rašidov a Šamil Ramazanov žili v dagestanskom Kaspijsku. Poznám to mesto dobre a patrí medzi moje obľúbené. Počas čečenskej vojny sa sem zahraniční novinári chodili zmyť vodou z Kaspického mora únavu a rozhorčenie nad masovým vraždením moslimov.
V rovnakom meste tento rok 16. a 17. júna uniesli dvoch mladých mužov Ramazana Rašidova a Šamila Ramazanova. Ramazan by budúci rok mal okolo tridsiatky rokov. Jeho priateľ bol o štyri roky mladší.
Mŕtvi zo zoznamu
O desať dní neskôr išiel po hlavnej kaukazskej magistrále Kaukaz voz značky BMW. Tak to aspoň tvrdí dagestanské ministerstvo vnútra. V Karabudachentskom okrese Dagestanu auto explodovalo. V tom, čo z neho zostalo, našli to, čo zostalo z dvoch mladých sympatických mužov Ramazana a Šamila.
Že sa ich synovia našli v stave, ktorý nedovoľuje vizuálnu identifikáciu, rodičom oznámili policajti. V ich podaní si za smrť môžu chlapci sami – prevážali v aute bombu, ktorá bola určite určená na vykonanie nejakého krvavého teroristického činu.
Ramazan mal sestru. Anija Rašidovová sa nemienila zmieriť s policajnou verziou. Tradičná nedôvera Kaukazanov ku štátnym štruktúram a represívnemu aparátu predovšetkým jej velila pátrať na vlastnú päsť. Bratovo BMW našla na parkovisku pred okresnou policajnou stanicou.
