Kam sa podela naša Streitkultur, teda kultúra hádky, smúti v týždenníku Die Zeit nemecký minister spravodlivosti Heiko Maas, rozhľadený politik a žiada, aby sa obnovila.
Spojenie týchto dvoch takých odlišných pojmov môže pôsobiť absurdne pre iné národné mentality, ktoré pod hádkou rozumejú trieskanie dvermi a hysterický krik a pod kultúrou potláčanie vlastnej mienky a vľúdne prikyvovanie.
Raz som zažila verbálnu potýčku medzi nemeckou docentkou a jej krajanom, pri ktorej mi prítomná poľská profesorka zdesene pošepkala: Akí len vedia byť nemeckí akademici neslušní!
Pritom to bolo obvyklé vyjadrenie nesúhlasu s inou mienkou, síce drsné, ale bez neho sa v Nemecku nezaobíde žiadna produktívna debata. Aj vo Švajčiarsku, kde žije vyše 300-tisíc nemeckých pracovných migrantov, je takýto konfrontačný štýl považovaný za arogantný. Sami Švajčiari sú diskrétni, nazývajú ich európskymi Japoncami.
Ale hlučná hádka bez kultúry už nahrádza v Nemecku tú tradičnú s kultúrou. Roky ležala politická debata v kóme, teraz sa prebudila. Ale ako!
