Bola to správa, ktorá sotva posilňuje dôveru v západné demokracie. Kariérny úradník John Chilcot v prezentácii sedemročného skúmania vývoja v Iraku vyvrátil mnohé oficiálne mýty o tom, ako a prečo Veľká Británia išla do vojny v marci 2003.
Najviac vydesil jeho starostlivo zdokumentovaný a vyargumentovaný záver, že sa vojne dalo vyhnúť a že množstvo problémov a neúspechov povojnovej okupácie sa dalo predvídať už pred útokom.
Inými slovami, státisíce ľudí zomreli zbytočne, stámiliardy dolárov boli premrhané a arabský svet sa dodnes nespamätal zo svojho bezpečnostného a náboženského tavenia v Iraku. Pekne.
Online správa, ktorá obsahuje tisíce strán, bude zamestnávať čitateľov dlhé dni. Ale čo najviac šokuje po prvom prečítaní, je miera, do akej sa vtedajší britský premiér Tony Blair zaviazal podporiť vtedajšieho amerického prezidenta Georgea W. Busha.
A to skoro trištvrte roka predtým, než o Bushovej vojne hlasoval britský parlament. Mimochodom, ten dlho bojoval proti tomu, aby Blairov odkaz Bushovi – „budem s tebou, nech sa deje čokoľvek“ – bol zverejnený. Teraz je jasné prečo.
