Autor je publicista a umelec
Minulý týždeň sa v médiách objavila krátka správa – z ministerstva vnútra odchádza expert na extrémizmus Daniel Milo. Dôvody svojho odchodu nechcel pre médiá komentovať. Je však verejným tajomstvom, že významnú úlohu v tom zohrávala frustrácia z pomerov na ministerstve.
Milo je jedným z mála ľudí, ktorí sa na Slovensku dlhodobo zaoberajú problematikou extrémizmu, má skúsenosti zo zahraničia, odbornosť a prehľad, ktorý presahuje provinčné vnímanie tohto fenoménu. A práve takýto človek odchádza zo služieb štátu v čase, keď je boj proti extrémizmu jednou z priorít vlády.
Nemožno sa mu čudovať. Minister vnútra mal síce k dispozícii jedného z najväčších expertov na extrémizmus, ale v skutočnosti o jeho prácu neprejavil záujem. A to je Róbert Kaliňák podľa premiéra najlepším ministrom vnútra, akého Slovensko malo.
Pozitívny prvok do príbehu vniesla ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Tá sa v rámci svojich rezortných kompetencií zoznámila s rozsiahlou analýzou, ktorú k problematike extrémizmu vypracoval Milo. Jeho návrhy zapracovala do novely trestných kódexov, ktoré sa týkajú extrémizmu. Vďaka tomu nevyjde jeho práca nazmar.
Tento príbeh, ktorý sa odohráva na okraji záujmu médií, vypovedá niečo dôležité aj o súčasnej politickej situácii. Jedným z hlavných argumentov, ktorým obhajovali politici zo strany Most vstup do Ficovej vlády, bola potreba postaviť pevnú hrádzu rastúcemu extrémizmu. A skutočne, práca ministerky spravodlivosti prináša prvé ovocie a naznačuje, že deklarovaný úmysel bol myslený vážne. Potiaľto je to pekné, teoreticky by tieto malé pozitívne kroky mohli skutočne predstavovať zmenu k lepšiemu.
