Autor je komentátorom českých Hospodárskych novín
Na začiatku bolo heslo Európe to osladíme, veľa sebavedomia, trochu provokácie, ale aj dosť nadšenia. A po pol roku sa to skončilo podľa známeho výroku bývalého ruského premiéra Černomyrdina: Mysleli sme to dobre, a dopadlo to ako vždy.
Prvé české predsedníctvo EÚ medzi januárom a júnom roku 2009 nezmenilo Európu, ako možno niekto naivne predpokladal. Ale zmenilo samotné Česko, jeho politickú mapu a naštartované kariéry mnohých jeho hlavných hráčov. Dodnes sme sa z toho úplne nespamätali.
Topolánek verzus Paroubek
Pre pochopenie, čo všetko sa vlastne vtedy stalo, je nutný krátky historický exkurz. V Česku vládla na konci roku 2008 koalícia ODS, ľudovcov a Strany zelených. Na jej čele stál Mirek Topolánek, rázovitý chlapík, ktorý nikdy nešiel po silné slovo ďaleko a ku ktorého kariére patrili napríklad aj fyzické konflikty s novinármi. Ale tiež jeden z najtalentovanejších českých politikov posledného štvrťstoročia. Ako tento vysoký choleril obstojí v diplomaticky extrémne ťažkej pozícii "šéfa EÚ", bola základná otázka tých dní.
Topolánek na čele ODS vyhral v roku 2006 s rekordným ziskom takmer 36 percent hlasov - áno, nehovorí sa to ľahko, ale ani Václav Klaus nikdy nedosiahol takýto výsledok.
Lenže rovnako fenomenálne si počínala aj jeho nemesis, na začiatku podceňovaný premiér rokov 2005 - 2006, sociálny demokrat Jiří Paroubek. Pomenší zavalitý chlapík, ale rovnako emočne vznetlivý ako Topolánek, ktorý dokázal za rok v premiérskom kresle, kam dosadol len pre nedostatok odvahy ostatných spolustraníkov po hanebnom páde Stanislava Grossa, vytiahnuť ČSSD z ôsmich na 32 percent hlasov.
Výsledkom volieb potom bol unikátny pat 100: 100 medzi vládnym blokom a opozíciou, kam popri Paroubkovi patrili ešte komunisti.
