Autorka je herečka.
Všetko sa deje v júni. Všetky festivaly, oslavy, prehliadky, večierky... A aby toho nebolo málo, tento jún bol ešte obohatený o majstrovstvá Európy vo futbale v krajine Bonaparta, o demonštrácie pred komplexom Bonaparte našich malých Napoleonov a o referendum brexit.
Celé Slovensko malo dostať povinnú platenú dovolenku, aby stihlo demonštrovať, drukovať, komentovať dianie na facebooku, aby sa nasýtilo umením, všetkým tým ovocím, ktoré dozrieva, opojilo dobrosrdečným alkoholom a malo čas vytriezvieť, aby sa znova mohlo odovzdať neutíchajúcej zábave.
Do toho bolo treba chudnúť a opáliť sa, lebo leto sa vyznačuje aj zvýšeným odhaľovaním ľudského tela.
Ja som sa stihla opáliť, schudnúť, povzbudzovala som popri varení a šoférovaní, lebo futbal zásadne počúvam v rádiu. Kľúčmi som baštrngovala len pred vlastnými dverami, ale chválim všetkých aktivistov a ďalej to nekomentujem.
Venovala som sa najmä umeniu, ovociu a alkoholu.
Vlastne som si dala takú platenú dovolenku, ktorú som si ako svoj zamestnávateľ aj sama zaplatila. Teda, nie tak celkom. Pozvali ma na filmové festivaly. Milujem filmové festivaly, keď ma na ne pozvú.
Ako prvý som navštívila Artfilmfest, ktorý sa presunul z Trenčianskych Teplíc do Košíc.
– Boli by sme vám vďační, keby ste prišli do Košíc. Potrebujeme, aby ste odmoderovali ceremoniál odovzdávania ceny Hercova misia Karlovi Rodenovi a záverečný slávnostný ceremoniál, kde zlatú kameru za celoživotný prínos dostane anglický režisér sir Alan Parker.
Poskočilo mi srdce, ale povedala som...
