Autor je spisovateľ, prekladateľ a básnik
Jánošík sa postaral o najväčšiu – no dávno už nie jedinú terchovskú tradíciu. Tento rok sa tam napríklad konal už 27. ročník cyrilo-metodských dni. A vďaka riaditeľovi Miestneho kultúrneho strediska Rudovi Patrnčiakovi a režisérovi miestneho ochotníckeho súboru Vladovi Švecovi sa na ich program dostala tento rok aj moja hra Ako sa stal Lomidrevo kráľom.
Hrali ju (3. júla 2016) terchovské deti, ktoré si hravo poradili s prózou i s veršom, s hovoreným slovom i so spevom.
Ja som si zas v záverečnom vystúpení poradil s otázkou, čo mám spoločné s Terchovou.
Pochádzam z neďalekej Žiliny, nuž si pamätám, že aj v abecednom zozname žilinských gymnazistov bývali vždy – dokonca už predo mnou – najmenej dvaja Terchovčania. Na dôkaz, že vravím pravdu, som terchovské deti hneď aj naučil začiatok jednej takej dávnej žilinskej triednej knihy: „Bárta, Bella, Bičkoš, Bujok, Cabadaj, Cingel...“
No to ešte zďaleka nebolo všetko moje terchovské. Ponechal som bokom svoju hru o nesmrteľnom Jánošíkovi Z dreva vyrezané aj Modrú knihu rozprávok a v nej rozprávku o chodiacej chalupe a Chvastekovi, čo si v potoku hrial vodu – prednosť musela dostať v hľadisku sediaca príbuzná mojej ženy Evička.
