Varšavský summit NATO sa inzeroval ako historický resp. prelomový už dlho, až brexitom však získali tieto významy takpovediac lapidárnu váhu. Pobrexitovské prognózy typu „koniec Západu, ako ho poznáme“ (a podobne) rokovanie a jeho výstupy otupili. Závery z Varšavy sú ponajviac symbolické, ale signál, že v bezpečnostnej oblasti sa Západ drží pokope, bol vyslaný silne.
To, že Británia bude vedúcou mocnosťou jedného zo štyroch práporov, ktoré aliancia rozmiestni v Poľsku a Pobaltí, je samozrejmé znamenie, že Briti neodchádzajú nikam.
Významnejšie je, že popri USA a Kanade bude štvrtým lídrom Nemecko. Nasadením svojich vojakov v Litve totiž Berlín avizuje, že berie na seba aj ódium ozbrojeného konfliktu, ak Rusko povedie agresiu proti tejto krajine. Nemecko je kľúčové nie vojensky, ale strategicky, keďže má najväčší vplyv na východnú politiku celej EÚ.
Štyritisíc vojakov NATO samozrejme nezastaví ruskú inváziu a znalci stále trvajú na tom, že Putin je v Tallinne do 36 hodín, ak sa mu zachce. Prápory sú však presne tou symbolikou, ktorá zvestuje Kremľú, že princíp „útok na jedného člena je útokom na všetkých“ prežíva v NATO druhú jar.
