Autor je redaktorom MF DNES
Varšavský summit aliancie môžeme brať ako upokojenie v rozbúrených vodách, do ktorých sa v posledných rokoch dostala európska politika.
Znovu sa ukázalo, že Spojené štáty obzvlášť v krízových okamihoch európskej histórie, áno, priznajme si, že v jednom z nich sa teraz nachádzame, dokážu zvláštnou kombináciou rozhodnosti, nadhľadu a veľkorysosti pomôcť Európe krízu prekonať. Spravili to aj na varšavskom summite, ktorý vyslal niekoľko upokojujúcich signálov.
Štyri prápory síl NATO, dva z nich pod vlajkou zámorských členov aliancie – Kanady a Spojených štátov, sú pre pobaltské krajiny a Poľsko bezpečnostnou garanciou pred ruskou inváziou či opakovaním krymského scenára hybridnej vojny.
Samy osebe, samozrejme, nemôžu prípadný ruský útok zastaviť, ale dávajú najavo, že akýkoľvek pokus napadnúť východných členov NATO je útokom na celú dvadsaťdeväťčlennú alianciu.
Slon na hlinených nohách
Možno ešte významnejším momentom v posilnení bezpečnosti je dobudovanie prvej fázy protiraketovej obrany vytvorenej síce Spojenými štátmi, ale vo Varšave slávnostne odovzdanej pod velenie Severoatlantickej aliancie.
Protiraketová obrana, ktorej jedno centrum bolo vybudované v Rumunsku a ďalšie sa začalo stavať v Poľsku, je pre Rusko a akéhokoľvek agresora, ktorý by sa pohrával s myšlienkou použiť zbrane hromadného ničenia či nimi hrozil, zásadnou prekážkou.
Rusko, ktoré nie je z hľadiska konvenčných síl schopné s NATO súperiť a strategickú paritu udržiava iba rozsahom, nie však už kvalitou svojich jadrových síl, tak začína strácať svoj posledný tromf voči Západu.
A zoči-voči technologickej prevahe Spojených štátov aj NATO ako celku sa ukazuje slonom na hlinených nohách.
EÚ bez Británie, NATO s Britmi
Treťou, v týchto dňoch podstatnou správou zo summitu, je snaha Veľkej Británie vyvážiť brexit svojím ešte výraznejším angažmánom v rámci Severoatlantickej aliancie.
