Exekučná novela je ďalším z pokusov ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej zapísať sa pozitívnou stopou na verejnosti aj pri obmedzeniach tretej Ficovej vlády.
Medzi mantinelmi užitočnej legislatívy a nezaujatia principiálneho vzťahu ku škandálom (korupcii) vlády, v ktorej sedí, sa odvíja zápas Žitňanskej o vlastný politický odkaz a budúcnosť.

Zatiaľ prehráva, ale aj tie exekúcie to môžu korigovať...
Stĺpčekár ešte nebol v platobnej neschopnosti, takže sa nevie vyjadriť, či bola nutná až taká liberalizácia osobného bankrotu, akú Žitňanská navrhuje.
Tri milióny exekúcií je iste abnormálny stav alebo – ak chcete – slovenská dlhová kríza. Zjavnou slabinou je však zneužiteľnosť, keď si niekto môže novelu interpretovať ako výzvu na robenie ďalších dlhov.
Pokušenia morálneho hazardu by azda znížila väčšia vyváženosť medzi záujmami veriteľov a dlžníkov.
Celkom iste zdravým nápadom je zriadenie exekučného súdu, ktorý sa na insolvencie špecializuje a inú náplň ani mať nebude. Len prečo to trvalo tak dlho?