Európsku úniu každú minútu rozkladá masívna plošná mätúca kampaň. Neštíti sa ničoho, beží vo všetkých krajinách Únie a keby ju chcel niekto vyčísliť v cenách reklamy, dospel by k miliónom eur mesačne.
Len jej menšiu časť vedú politici typu Le Penovej a Faragea, ruské weby a trollovia na sociálnych sieťach. Rozhodujúcu úlohu v nej dlhodobo a účinne hrajú národní politici – Ficovia, Hollandovia, Renziovia, Orbánovia a Babišovia.
Brexit a impotencia
Brexit je len jednou epizódou tejto kampane. Spoločenskú atmosféru naň už dávno pripravoval premiér David Cameron, za brexit položil svoju kariéru populárny Boris Johnson. A klince do rakvy členstva Británie v EÚ usilovne zatĺkal britský bulvár.
Kampaňové nepravdy a prekrúcanie pritom padali na pripravenú, skyprenú pôdu. Stephen Clarke, Brit žijúci v Paríži, vydal pred referendom vtipnú knihu Merde po európsky, ktorá vychádza z dôkladného štúdia života Bruselu. Autor upozorňuje, že britský bulvár zásobuje milióny svojich čitateľov úplnými protieurópskymi nezmyslami už roky.
Napríklad – eurobankovky spôsobujú u mužov impotenciu (2002). Brusel prinúti farmárov, aby ošípaným poskytli hračky (2003). EÚ zakáže Škótom gajdy (2005). God Save the Queen sa bude povinne spievať aj v jazykoch všetkých imigrantov (2004). EÚ si vynúti, aby kravy nosili plienky (2014). Euro-krati rozhodli, že Británia nie je ostrov (2003).
Kto by chcel žiť pod vplyvom takéhoto šialeného Bruselu?
Pritom sú to všetko bludy. Tak napríklad – eurobankovky spôsobujú u mužov impotenciu.
