Vyhlásiť, že Andrej Danko je ako uliaty do premiérskej postupky s Mečiarom a Ficom, by bolo predčasné i príliš špekulatívne.
Predovšetkým preto, že pokračovať v topánkach oboch môže iba vtedy, ak privedie SNS k volebnému víťazstvu. Čo, samozrejme, je aj napriek impozantnému rastu v posledných mesiacoch stále veľmi otvorená otázka.
Ak však abstrahujeme od politického výtlaku, tak vlohy nadviazať na autoritatívne sklony oboch dinosaurov Danko už prejavil.

Na pošliapaní práva parlamentnej menšiny na mimoriadnu schôdzu je výstražný už aj spôsob, ale predovšetkým sám fakt, že sa toho dopustil.
Všetci, ktorí si ho vybrali ako najsympatickejšieho, resp. najmenej odpudivého politika, by mali nabudúce oceniť aj to, že zneužil právomoci svojej funkcie, aby nechal zmiznúť Bašternáka z parlamentnej debaty. Zachoval sa nie ako predseda NR SR, ale líder koalície.
Chcelo by sa povedať, že buďme radi, že o premiérskom poste nerozhodujú ratingy obľúbenosti, ale voľby. Ani to však v našej situácii nie je útecha.