To, že pátranie po vinníkovi za brexit sa ustaľuje na Junckerovi a Európskej komisii, je exemplárny dôkaz o jalovosti debaty plnej klišé typu „priepasť medzi ľuďmi a elitami“ (a podobne). Politici, analytici, komentátori, ktorí sa vozia na EK a jej predsedovi, pracujú na znižovaní dôveryhodnosti EÚ (resp. zbavovaní zvyškov dôvery). Teda presnom opaku toho, o čo sa akože usilujú.
Niežeby Juncker a komisia stáli za veľa. Stoja – zrejme – za málo, aj keď výsledné produkty bruselskej byrokracie bývajú aj poriadne skreslené. Napríklad, absurdné nariadenia a smernice, ktoré obletia trikrát internet i médiá, tvoria promile agendy EK.
Ešte väčšie skreslenie je však sugescia, že Juncker a EK disponujú v EÚ nejakou politickou mocou. Nedisponujú, majú moc byrokratickú mnohých podôb (vplyv, atď.).
