Autor je spisovateľ
Stretávam ho denne. V dobrom i v zlom počasí predáva časopis ľudí bez domova. Zdravíme sa a takmer vždy prehodíme zopár viet.
Minule sa mi pochválil, že s ním spravili rozhovor do internetového kresťanského média, tak som si ten rozhovor našiel a prečítal. Vďaka novinárovým otázkam a jeho odpovediam som sa o ňom dozvedel viac. Aj to, ako sa vlastne dostal do finančných problémov (naivné podpísanie pôžičky, potom úroky, exekútori), aké zdravotné problémy mu znemožnili pracovať v remesle, ktorému sa vyučil, a akým spôsobom a z čoho teraz žije.
Potom mi zrak skĺzol na komentáre pod článkom, na reakcie niekoľkých čitateľov. Priznám sa, že som očakával o čosi milosrdnejšie a empatickejšie postoje, veď kresťanský nie je synonymom fašistický.
Viacero čitateľov sa pohoršovalo, že bezdomovec predáva údajne protikresťanský časopis (s gender agendou...), iný nezabudol podotknúť, že bezdomovec fajčí, iný sa pohoršoval, že istá bezdomovkyňa s deckom mala v čase, keď ju podporoval, vďaka predaju časopisu o tretinu vyšší príjem ako on, vzdelaný a s tridsiatimi rokmi praxe.
Medzi negatívnymi komentármi sa našiel aj nejaký príčetnejší, ale musím povedať, že perfídne moralizovanie ma zarazilo natoľko, že aj ja som dostal chuť si zamoralizovať – no nie nad bezdomovcom, ale nad dobrovoľnými mravnostnými policajtmi.
