Autor je lesník, poľovník a bývalý pracovník štátnej ochrany prírody
Nedávno ma zaujala reportáž provinčného turčianskeho týždenníka o šokujúcej príhode poľovníka z Kláštora pod Znievom, ktorého len pár stovák metrov od tamojšej poľovníckej strelnice napadol a pomerne vážne doráňal medveď.
Ako každý takýto (bohužiaľ vôbec nie ojedinelý) prípad, aj tento vyvolal veľkú pozornosť verejnosti, čoho odrazom boli aj reakcie rôznej kvality. Najviac ma upútala reakcia riaditeľa správy istého národného parku zo severu Slovenska, ktorý si vraj nemyslí, že medveď hnedý je u nás premnoženým druhom.
Aby sme však mohli narábať slovíčkom „premnoženie“ musíme sa najprv dopátrať toho, čo daný termín znamená.
Z hľadiska náuky o prostredí, čiže ekológie (čo je pre ochrancov prírody niečo ako Biblia pre kresťanov či Korán pre muslimov), termín „premnoženie“ vlastne nemá význam, pretože každý živý organizmus sa môže rozmnožiť len do miery, ktorú mu dovolí jeho životné prostredie.
Čo je premnoženie zveri?
Inými slovami: Ak má napríklad jelenia či diviačia zver vo svojom životnom prostredí dostatok potravín, možností ukryť sa a neohrozujú ju ani jej hlavní predátori (napr. vlk, rys a pod.), tak prirodzenou reakciou jej populácie je neprirodzený rast početnosti.
S týmto nárastom si však obvykle vie prostredie poradiť – v prirodzenom prostredí obyčajne cez tlak predátorov, v narušenom prostredí však obvykle len cez nákazy epidemického charakteru (napr.klasický mor ošípaných, besnota, prašivina, helmintózne nákazy a pod.). Táto situácia je v súčasnosti typická pre juhovýchodné, južné, juhozápadné a západné lesné oblasti Slovenska, kde vysoké stavy raticovej zveri (namnoženej však hlavne samotnými poľnohospodármi) páchajú obrovské škody nielen na kukurici a iných obilninách, ale aj na lesných porastoch.
A keďže naša ochrana prírody vychádza len z ekologického výkladu (ako keby celé Slovensko bolo len jedným, človekom vôbec neosídleným národným parkom či rezerváciou), tak je celkom pochopiteľné, že termín „premnoženie“ odmieta. Čo je z pohľadu ekológie celkom oprávnené.
Kedy a v akých súvislostiach je teda používanie termínu „premnoženie“ na mieste?
Záhradkári hovoria o premnožení slimákov či vošiek. Ovocinári o premnožení obaľovačov či chrústov. Lesníci o premnožení mníšky, podkôrnikov či jelenej zveri. Poľnohospodári o premnožení buriny či hubových ochorení. Poľovníkom zas prekáža premnoženie vlka, medveďa či dravých vtákov.
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že ako „premnoženie“ sa dá označiť stav, keď sa vysoká populačná hustota nejakého živého organizmu dostáva do konfliktu so záujmami človeka.
Je teda u nás medveď premnožený? Podľa ochrancov prírody a ekologickej „logiky“ premnožený nie je. Tomuto názoru by nebolo čo vyčítať, keby... keby na Slovensku nežili aj ľudia.
