Ak by sa podozrenia spojené s financovaním SMK z Maďarska boli objavili v 90. rokoch, kauza by okamžite nadobudla geopoliticky škandalóznu príchuť. Asi ako keď sa dnes objavujú indície, že nitky podpory Kotlebovej strany – a mnohých ďalších extrémistov v Európe – vedú proti smeru mrazivého vetra rovno ku Kremľu.
Prípad SMK by sa v minulosti nepochybne prezentoval ako neprípustné zasahovanie inej krajiny do suverenity slovenského štátu a podpora cieľov, ktoré ohrozujú jeho záujmy.

Veď počas Mečiarových vlád z rokov 1992 až 1994, a potom 1994 až 1998 (spolu so Slotovou SNS a s Ľuptákovými robotníkmi) bolo priam oficiálnou doktrínou podozrievať Maďarsko – a všetko maďarské – zo snahy revidovať Trianonskú dohodu.
Teda presadiť vznik územnej autonómie, odtrhnúť južné Slovensko a spieť postupne k dosiahnutiu obnovenia Veľkého Uhorska.
„Slovenská republika ako štát prestane existovať,“ rozhorčoval sa taxikár, keď v roku 1998 skončil Mečiar a s ním aj chorobná podozrievavosť voči južným susedom. A keď sa Maďari dostali do vlády.