Udalosť týždňa
Summit NATO.
Po brexite dala Varšava dôležitý signál, že Západ sa ešte nerozpadá na prvočinitele, čo aj patrične ocenili hysterické záchvaty v Moskve. Rozhodnutie o aliančných práporoch v Poľsku a Pobaltí je ozaj míľnikom, hoci ruskú – prípadnú – agresiu nezastaví štyritisíc vojakov. Vedomie, že útok na Estónsko je útokom na USA, už odstrašením bude.
Záväzky NATO v migračnej otázke sú pozoruhodné, keďže pred pár mesiacmi Stoltenberg ešte vyhlasoval, že to nie je vec NATO. Návrat USA do Európy po Obamovom „resete“ sa touto Varšavou zavŕšil. Poučením je, že ani Nobelova cena za mier ešte nemusí pripraviť človeka o rozum. Slabinou summitu je neistá budúcnosť nielen týchto dohôd, ale celého NATO, ak v novembri vyhrá Trump. Ten pripravený o rozum už je.
Správny krok
Theresa Mayová.
Vynútené odstúpenie Andrey Leadsomovej zo zápasu o predsedníctvo brutálne skrátilo Cameronovi strihanie metra v úrade z deviatich týždňov na pár dní. (Leadsomová sa odpísala výrokom, že ako matka troch detí je spôsobilejšia na premiérsky post ako bezdetná Mayová.) O ministerke vnútra, ktorá bola – platonicky – proti brexitu, ale zostala mimo brato(sestro)vražedného boja vnútri strany, zavládol široký konsenzus, že je suverénne najlepšou možnosťou konzervatívcov.
Porovnania s Margaret Thatcherovou vážne predbiehajú udalosti – minimálne jej prvé stretnutie s Merkelovou – ale keby sa naplnili, ujmy z brexitu by to Británii zmiernilo. Pre EÚ zvrat zrejme neznamená skrátenie očakávaní. Mayová síce vyhlasuje, že „brexit je brexit“ a nebrexit je vylúčený, ale trvá na tom – zatiaľ –, že článok 50 aktivuje až v roku 2017.

Podcenená udalosť
Intenzita diskusie o talianskych bankách.
Štyridsať miliárd eur, ktoré by pre zlé úvery potrebovali doplniť UniCredit, Intesa Sanpaolo a spol., je tikajúca bomba vraj zásadne horšia ako brexit. Na jeseň je tu nové kolo celoeurópskej bankovej krízy.