Autor je pedagóg a spisovateľ
Milý pán Ján,
čo môže byť horšie ako klebety, však? Dokážu ublížiť, nepekne na cti utrhnúť. Za pravdu sa horí, kedysi na hranici, dnes v pekle bulváru.
Pradávno, keď neboli internety, sa klebety šírili ústnym podaním. Jedna pani povedala a všetci sme vedeli, že ten má milenku, tamten sa oženil naoko, lebo má milenca a tamten zasa má známych „tam hore“, tak sa mu darí.
Fámy síce fungujú aj dnes, ale účinnejšie je jedno zverejnenie súkromných e-mailov zo straníckych adries a po svete sa šíri dobre strážené nerodinné tajomstvo zo sprchy.
Navyše to vyzerá, že to ani nebola klebeta, ale prostý ľudský fakt. Ľudské, príliš ľudské, ako by povedal Nietzsche.
Ale nerobte si z toho nič, milý Ján, život ide ďalej, aj Ježiš mal úprimne rád Máriu Magdalénu a možno sa s ňou aj umýval a natieral vonnými olejmi. Keď som o tom kedysi v minulom storočí písal v Kultúrnom živote, tak ma otcovia zakladatelia vašej rodnej kresťanskej strany chceli vidieť za mrežami.
