Salman Rushdie: Dva roky, osm měsíců a osmadvacet nocí (Paseka, Praha 2016)
Tajomný džin Aladin je známa figúrka, býva v lampe, kým ho nenahnevajú, je dobrým sluhom, a jeho schopnosti sa blížia k všemocnosti. Vnímame ho ako orientálnu postavičku, ktorá – spolu so Šeherezádou, Alibabom, prebohatými vládcami háremov, lietajúcimi kobercami a kobrami tancujúcimi za zvukov píšťaly – tvoria kolorit arabských rozprávok. Lenže aj tie nevznikali pre deti, ale pre dospelých.
Džinovia sú čosi ako duchovia obývajúci vlastný paralelný svet, a nie sú len mužmi, môžu mať aj ženskú podobu. A aj keď sú to bytosti stvorené z ohňa a popola, sú sexuálne veľmi aktívni a môžu sa výnimočne aj zamilovať. A práve takáto láska medzi džinkou a pozemšťanom stojí na začiatku nového románu Salmana Rushdieho.
Bohov si vymýšľame
Ľudia stvorili nadpozemské bytosti, tie sa ujali moci a začali vyvádzať presne tie veci, ktoré im ľudská fantázia dovolila. Lebo mimo ľudskej mysli ukotvenej v príbehoch, žiadne iné vedomie nejestvuje. A podľa príbehov sa teda nemáme čím chváliť. To, čo vzniklo v našich hlavách, je neraz plné násilia, zlovôle, jedovatých slov v čínskych škatuľkách a bleskov, ktoré menia tento svet na pomerne katastrofické miesto. Koniec sveta už bol, ale život sa nezastavil.
Stačí si prepočítať názov románu Salmana Rushdieho Dva roky, osm měsíců a osmadvacet nocí, aby sme získali prvotný kultúrny rámec. Je to totiž presne tisíc a jedna noc. Rozprávkové bohatstvo písomníctva, v ktorom sa spriadajú nitky Blízkeho a Stredného východu, arabského sveta, indickej, perzskej i egyptskej tradície do jedného úchvatného rozprávačského celku.
Salman Rushdie pokračujúc vo svojej tradícii mohutného rozprávania s množstvom odbočiek, príbehov, odkazov na tradičné príbehy a k tomu pribalené vtipné filipiky a fantastické magické obrazy, vytvoril verziu sveta, v ktorom sa džinovia vymkli spod kontroly a začali žiť svoj život. Značne devastujúci.
Tisíce príbehov
Prvé stránky románu nás uvedú do historického príbehu z hlbín začiatku druhého tisícročia. Ocitáme sa v 12. storočí uprostred polemiky andalúzskeho filozofa Ibn Rušda, známeho pod latinským menom Averroes a perzského mysliteľa al-Ghazália. Je to klasický spor medzi skeptickým filozofom pokračujúcim v Aristotelovskej tradícii hľadajúc racionálne vysvetlenie sveta a fundamentalistickým náboženským mystikom zapáleným pre vieru.
