Katolícka cirkev – tak ako každá oblasť spoločenského života – vždy bola a naďalej je bojiskom medzi konzervatívnymi a reformnými skupinami. Otázka zmien sa stala osobitne pálčivou po nástupe pápeža Františka. O situácii na Slovensku sme sa porozprávali s farárom Karolom Moravčíkom (1952).
Cirkevná vrchnosť si údajne želá, aby ste odišli z Devínskej Novej Vsi, kde dlhodobo pôsobíte. Aké dôvody uvádzajú?
„Vraj je dôležité, aby som odteraz pôsobil v obci s menším počtom ľudí a aby sa na doterajšom pôsobisku zmenil pastoračný prístup, teda spôsob práce a prístup cirkvi k ľuďom.“
Skrýva sa za týmito dôvodmi aj niečo iné?
„Zaiste. V mojom veku nie som nepopísaný list papiera a za roky mojej činnosti som pritiahol na seba veľa vďaky i odmietania.“
S Františkom Mikloškom ste pod názvom Radosť evanjelia na Slovensku zostavili zborník o situácii katolíckej cirkvi na Slovensku. Aké boli reakcie?
„Zo strany viacerých cirkevných predstaviteľov na Slovensku nastalo mlčanie, ba až ostré odmietnutie. Medzi ľuďmi však kniha vyvolala veľký záujem. A čo si zvlášť cením, najmä medzi veriacimi katolíkmi, ktorým cirkevná a duchovná problematika nie je ľahostajná. Viacerí čitatelia knihy mi povedali, že často hľadali slová, ktorými by vystihli situáciu, v akej sa nachádzame, a v tejto knihe to našli. Teraz jasnejšie vidia príčiny duchovného dusna a ideovej uzavretosti a súčasne sa cítia byť povzbudení angažovať sa za vízie pápeža Františka.“
Pápežovo posolstvo nemožno inak chápať ako výzvu k radikálnym zmenám. Pripomína to časy pere-strojky. Teoreticky každý bol za reformy, no v praxi ich málokto realizoval. Potom prišiel kolaps.
„Zatiaľ nevidno signály, že by sa najviditeľnejší predstavitelia cirkvi na Slovensku jasne hlásili k programu pápeža Františka. Jeho hlavné texty sú preložené do slovenčiny, ale podnety na zmenu sa odbavujú tým, že cirkev žije v kontinuite svojej tradície a novoty súvisia len s naturelom jednotlivých aktérov. To je obrovské zjednodušenie, v takom poňatí tradície aj Boh je mĺkvy a mŕtvy, nemá nám čo povedať. Kolaps v cirkevnom a náboženskom prostredí ale prebieha inak ako v prípade politicko-ekonomickej mocnosti. Určite aj v cirkvi sú ľudia, ktorým ide o moc a finančné zdroje, ale väčší problém je s tými, ktorí sa pojmom pravdy oháňajú ako kladivom. A keď sa tvrdo bránia reformám (povedané s Františkom, keď sa bránia radosti evanjelia), vedú cirkev ku kolapsu.“
Že by aj katolícku cirkev čakal kolaps?