Znie to jednoducho. Vláda sa posúva do extrému a zvažuje veci, ktoré sú pre mnohých neprípustné. Možno sa aj odlišujú od toho, čo politici sľubovali v kampani a tým sčasti oklamali voličov.
Poznáme to zo Slovenska. Prebiehajú protesty, ktoré prinášajú rôzne výzvy. No žiadna z nich ešte nesmerovala k tomu, čo sa teraz odohráva v Turecku.
Matovič a armáda
Viete si predstaviť situáciu, že by Matovič vyšiel na pódium a volal by po tom, aby moc nad krajinou prebrala armáda? Tá armáda, ktorá síce funguje pod istým politickým vedením, no v konečnom dôsledku je nezávislou od mocenských štruktúr.
Stále to znie dobre. Je nezávislá od korupčných štruktúr, no zároveň nezávislou od občanov. Armádu nekontroluje nikto, je štátom v štáte a len spôsob, akým ten štát funguje určuje, akú moc v skutočnosti má.
A presne tá armáda sa pokúsila prebrať moc nad Tureckom. Taká istá armáda ukončila arabskú jar v Egypte.
Môžeme sa donekonečna rozprávať o tom, čo presadzoval egyptský prezident Muhammad Mursí a ako tým ohrozoval demokraciu. Faktom však ostáva, že nedostal možnosť dokázať, či jeho riešenia fungujú.
Možno nefungujú a v ďalších voľbách by prehral. Takto funguje demokracia.
