Debata o úpravách hlavného mesta kvôli predsedníctvu sa podobá tej, ktorú máme všetci v nejakej podobe za sebou: upratovať a usmievať sa, keď príde návšteva alebo nie? Nechať všetko tak, nech vidia, ako žijeme, kým naozaj sme?
A pritom Únia nie je v Bratislave na návšteve. Nečakáme delegáciu, ktorá v kufríku donesie zmluvy, pozrie si folklór, ochutná halušky a potom odíde. Tí ľudia vo vyžehlených košeliach a blúzkach predsa videli parížske predmestia s panelákmi, na ktoré sa Petržalka nechytá. Jedli všelijaké národné špeciality, ako aj studené sendviče a predražené pivo na letiskách. Sú to Európania ako my, nemali by sme kvôli nim našľapovať po špičkách, hovoriť po šepky, meniť svoje zvyky.
Je pravda, že rozjazd predsedníctva nás zatiaľ nepresvedčil, že EÚ sme my. Bratislavčania ho zažívajú ako fériu opráv a úprav, ktorých sa necítia byť adresátmi. A to ich popudzuje a vytáča, pretože ich nezahrnuli do príprav, len znášajú dôsledky a prizerajú sa.
Zaťať zuby kvôli doprave vieme, ako si ale máme vysvetliť, že počas predsedníctva sme napomínaní, aby sme sa správali. Nejde len o občianske či opozičné protesty. Ale aj o pochod učiteľov či len takú maličkosť akou je transparent visiaci na budove Filozofickej fakulty.
