Autor je publicista
Tragédia v Nice je ďalšou v rade viac-menej neodvratných udalostí svojho charakteru. Šírenie hrôzy zabíjaním bezbranných a nevinných ľudí je súčasťou ľudských dejín od nepamäti. Teror ako nástroj používali mnohí starovekí aj stredovekí panovníci a dobyvatelia. A aj tí, ktorí sa pred nimi bránili.
Vraždenie bezbranných a šírenie hrôzy praktizoval „otec Európy“ Karoľ Veľký pri pokresťančovaní Sasov, križiaci brodiaci sa po členky v krvi vraždených moslimských a židovských žien a detí, keď v roku 1099 dobyli Jeruzalem.
Aj nábožensky tolerantní Mongoli vzývajúci Tengri – modrú oblohu – ktorí pod Džingischánovým velením vyvraždili milióny ľudí a celé mestá Číny, Ázie a východnej Európy bez ohľadu na vieru ich obyvateľov.
Svoj diel teroru a masakrov zažilo v dejinách aj Francúzsko: či už ide o 15- až 20-tisíc kresťanských katarov vyvraždených inými kresťanmi v Béziers v roku 1209, alebo 3000 hugenotov zmasakrovaných počas Bartolomejskej noci v roku 1572.
Hrozivé štatistiky
Terorizovanie bezbranných nie je vo Francúzsku ničím novým. Samotná Veľká francúzska revolúcia, ktorá svetu dala idey o bratstve, rovnosti a slobode (a tiež gilotínu a napoleonské vojny) mala hneď dve obdobia oficiálne pomenované Prvý teror a Druhý teror. Svoje mená si plne zaslúžili.
Z historického odstupu je zrejmé, že útok v Nice nie je ničím výnimočným. Výnimočný nie je ani počtom obetí. V júli 1995 vyvraždili pravoslávni Srbi viac ako 8000 bezbranných moslimských mužov, chlapcov a starcov v bosnianskej Srebrenici.
V júli 2011 zavraždil psychopat v Nórsku 77 mladých ľudí – každú obeť individuálne. V júli 2014 zavraždili ruskí teroristi v uniformách 298 Holanďanov, Malajzijčanov, Austrálčanov a ďalších cestujúcich letu MH17 jednou ranou – ruskou protilietadlovou raketou Buk.
Len v roku 2015 zahynulo v dôsledku teroristických útokov na Ukrajine zhruba desaťnásobne viac ľudí, ako je počet obetí v Nice.
Výnimočné nie je ani použitie automobilu na vraždenie: auto ako nástroj terorizmu použili opakovane palestínski teroristi v Izraeli a podobný vražedný útok autom sa stal už aj v USA.
Cesty sú nebezpečnejšie
Čo je na súčasnej vlne terorizmu výnimočné? Predovšetkým tri veci: prvou je pozornosť, ktorú týmto útokom prisudzujú masmédiá a v dôsledku toho aj verejnosť a politici.
Druhou je úplne nereálna, ale veľmi rozšírená ilúzia o tom, že je absolútnou povinnosťou štátov takýmto udalostiam na sto percent zabrániť. Treťou je portrétovanie terorizmu ako fenoménu vyplývajúceho z islamu.
Pozornosť, ktorú terorizmu venujú médiá, je presne to, o čo pri terorizme ide.
Správa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) uvádza, že len v roku 2013 zahynulo v dôsledku automobilizmu v celej EÚ spolu 26 000 ľudí, čiže 310-násobok počtu obetí v Nice.
Napodiv v dôsledku tohto hrozivého masového hynutia ľudí nepadla žiadna vláda a nik z verejnosti ani z politikov nevolá po radikálnych riešeniach. Uspokojujeme sa s postupným a vcelku úspešným úsilím o zvyšovanie bezpečnosti na cestách.
Utešujeme sa, že ešte v roku 2001 zahynulo na cestách 55-tisíc Európanov. Všetci chápeme a akceptujeme, že nulová úmrtnosť na cestách nie je reálna. Prijali sme riziko smrti pri autonehode ako riziko plynúce z výhod nášho životného štýlu.
Lákavá skratka terorista = moslim
Absolútna bezpečnosť je absolútna ilúzia – nikdy nebola, nie je a bez úplnej kontroly štátu nad každým jednotlivcom ani nebude. Absolútna kontrola by znamenala koniec slobody.
Je pritom vysoko pravdepodobné, že sa dá oveľa skôr dospieť k úplnej strate slobody ako k úplnej bezpečnosti. Práve riziko, že prídeme o veľkú časť slobody, je hlavným rizikom terorizmu.
Psychopatka Hepnarová zabila v júli 1973 úmyselne nákladným autom osem ľudí na ulici v Prahe: nepotrebovala na to žiadnu ideológiu.
Ideológie, či už náboženské, alebo sekulárne, umožňujú psychopatom dávať svojim vraždám vznešené nálepky, ale pod nimi sa vždy skrývajú duševne narušení jednotlivci so zmrzačenou empatiou.
