Veve Šikulová ide rečniť do Bruselu. Čo do Bruselu, rovno do europarlamentu! To je predsa skvelé. Po tých všetkého schopných odložených neschopákoch, ktorých majú v každej krajine dosť. Po všetkých, čo vyfasovali europarlament ako trafiku, snažiac sa vysosať sladký euromedík finančných náhrad. Po všetkých sedmospáčoch z päťhviezdičkových hotelov, trpiacich v limuzínach a biznisklasách lietadiel, ktorých ambíciou je byť nenápadne zliaty s ostatnými hlavomachulami v pléne.
Tak presne tam prichádza hovoriť o literatúre slovenská spisovateľka, a hlavne čitateľka, čo je vzácne, lebo veď kto by dnes čítal, aj tak „víme šecko najlepšie“.
Nechcem a nebudem rozoberať Slovákov videných svetom tých ušliapnutých úradníkov a úradníčkov z rôznych inštitúcií robiacich si selfí s politikmi a vlastne s hocikým.
Pravda je, že všetci tí, ktorých poznám a sledujem, majú charakteristickú vyhasnutú iskru novodobých Macov Mliečov, teda až na zanedbaný zovňajšok.
