„Tu,“ prednesie šeptom čiernohorský colník a rozhliadne sa okolo, akoby sa v kríkoch mohlo skrývať nepriateľské ucho. „Tu sú iní ľudia,“ pokračuje. „Nám je jedno, odkiaľ kto prišiel...“ významne sa pozrie na hromadu krámov v batožinovom priestore auta. Tróni tam na prvý pohľad rozoznateľný nafukovací čln a trčia z neho ledabolo pohodené pádla. „A ako prišiel,“ dodá významne so šibalsky zdvihnutým obočím. Čiernohorec drží v ruke dva vínové české pasy a jeden modrý afganský doplnený o pobytovú kartu Residence card of a family member of a European Union Citizen.
Ako milióny Čechov
Nápad vydať sa autom, s gumovým člnom a afganským pôvodom na rekreačno-prieskumnú cestu na Jadran a späť, čiastočne kopírujúcu slávnu utečeneckú balkánsku trasu, bol dielom okamihu. Hneď v Rakúsku sa ukázal trochu riskantný.
Policajtom sa zdalo divné, že traja počerní muži vo vozidle registrovanom na neprítomnú občianku ČR slovenského pôvodu idú vybavení plavidlom na dovolenku na Jadran. „Ako milióny Čechov,“ povie najstarší z nich, fúzatý svalnatý Peržan s orlím nosom a očami čiernymi ako kvalitné uhlie. Hovorí po česky s prízvukom, po anglicky s londýnskym akcentom, po perzsky a paštu.
S rakúskym policajtom komunikuje po anglicky, čomu policajt nerozumie. Chápe však, že aj keď posádka vozidla vyzerá ako reklama na nelegálnu migráciu, ide opačným smerom. Zo severu na juh. Z krajín blahobytu k pobrežiu, na ktorom sa vyloďujú v stave totálneho vyčerpania ich krajania a snažia sa utekať do centra kontinentu. „Vari sa u vás takto jazdí na dovolenku?“ vidieť, že policajta prípad zaujal. Po vysvetlení, čo to je pre Afgancov dovolenka, zasalutuje, stratí rakúsku strojenosť a upätý výraz a červenej honde s podivnou posádkou zamáva.
“Nie je predsa možné, aby vo chvíli, keď sa mu pri ostnatom drôte tiesnia stovky utečencov, tadiaľ prechádzali traja turisti rovnakej národnosti s nafukovacím člnom a mokrými uterákmi.
„
