Autor je stredoškolský učiteľ a spisovateľ
Na človeka sa v súvislosti s tým, čo sa deje v poslednom čase, valia samé desivé predstavy. Je čím ďalej ťažšie uveriť, že takto zlé je to vlastne stále, akurát to nie vždy pôsobí takým dojmom.
Je čím ďalej ťažšie uveriť, že svet teraz nie je o nič horší, ako vždy bol a že taký bude až dovtedy, kým z neho nezmiznú ľudia.
Dianie v Turecku sa však z obvyklej paradigmy udalosť – šok predsa len trochu vymyká. Svedčia o tom aj rozpaky na pokútnych weboch.
Kým v tom, kto v skutočnosti stojí za tragédiou s desiatkami mŕtvych v Nice, majú odborníci na všetko ešte jasno, z tureckého puču, o ktorom by sa, nebyť toho, že mŕtvych sú stovky a zatknutých tisíce, nedalo hovoriť inak ako o komédii, sú zmätení aj tí najagilnejší priaznivci konšpiračných teórií.
Áno, až také je to komplikované. Popieračom holokaustu sa asi po prvý raz stalo, že z niečoho nemôžu bez nevyhnutného pocitu trápnosti priamo obviniť Američanov alebo Židov. Erdogan ako hlava sprisahania sa im ponúka na tanieri, ale z predstavy, že ilumináti západného strihu nie sú úplne za všetkým, čo sa na planéte deje, im doslova vyráža poistky.
